Výsledky kohéznej politiky EÚ: ako ovplyvnila Slovensko

10. októbra 2017

Európska komisia uverejnila 7. správu o súdržnosti, v ktorej mapuje situáciu v regiónoch EÚ. Ide o podrobnú a komplexnú analýzu súčasného stavu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ, na základe ktorej tiež vidno, aký vplyv mala kohézna politika na jednotlivé členské štáty EÚ.

Vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek v tejto súvislosti uviedol: ” Slovensko môže pre svoj rozvoj využívať značné finančné prostriedky z EÚ. V rokoch 2014-2020 môže z európskeho rozpočtu získať o 13,5 miliardy eur viac ako do neho prispeje. Tieto financie zvýšia HDP Slovenska o 3%. Mali by byť efektívne využité aj pre vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ktoré sú na Slovensku stále vysoké. Ďalšie možnosti pre investície do rozvoja má Slovensko z rôznych európskych finančných nástrojov. Je to šanca, ktorú by sme mali dobre využiť v prospech slovenských občanov.

Zo správy vyplýva, že európske hospodárstvo sa zotavuje, naďalej však pretrvávajú rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, či v rámci nich: Slovensko sa spolu s Gréckom, Rumunskom, Bulharskom a Francúzskom vyznačuje najväčšími regionálnymi disparitami vo všetkých oblastiach:

– regióny podľa správy zaznamenávajú rast, no nie rovnakým tempom. Mnohé regióny, ktorých bohatstvo sa blíži k priemeru EÚ, akoby uviazli v pasci priemerných príjmov. Niektoré znášajú náklady globalizácie, no zatiaľ bez toho, aby pocítili jej prínosy: Bratislavský kraj je jediný región v rámci V4 krajín, ktorý sa podľa tejto správy radí medzi hospodársky vysoko rozvinuté regióny (rozhodujúce faktory pri tomto hodnotení boli príjmy, vzdelanie obyvateľstva, infraštruktúra, inovačná kapacita, či inštitucionálna kvalita)

dopad kohéznej politiky EÚ: vďaka investíciám prostredníctvom kohéznej politiky EÚ sa pre Slovensko predpokladá v období 2014-2020 nárast HDP o 3%; dnes Slovensko patrí k stredne rozvinutým krajinám v EÚ spolu s Portugalskom, Cyprom, Slovinskom a Českou republikou, pričom v rámci tejto skupiny malo v rokoch 2009-2016 najvyšší rast HDP na hlavu a najvyššiu produktivitu

– správa spomína aj proces verejného obstarávania a korupciu: jedným z ukazovateľov korupcie alebo nedostatočnej hospodárskej súťaže v krajine je počet prípadov, kedy v procese udeľovanie zmlúv cez verejné obstarávanie figuruje iba jediný účastník. Na Slovensku sa to deje vo viac ako 40 % všetkých prípadov.

Prečítajte si celú tlačovú správu v slovenčine. Grafy a ďalšie konkrétne zistenia nájdete v správe o súdržnosti.